Média

Young tomato growers bring eco-friendly farming to Slovakia


Back in 2006, four young friends decided to take a leap and start their own tomato producing company. Now, a little over 10 years later, the company has grown into the largest tomato producer in Slovakia and continues to grow and expand, both in terms of new markets, but also in new developments. From left to right, Gergely Szigeti, Vice President and Zsolt Bindics, President of cooperative GreenCoop, the owner of the brand Happy Tomato.


"We started when I was just 20, and I was selling the tomatoes from a small warehouse while still at university. Almost all industry and agriculture was destroyed when the Slovak Republic was formed, which created new opportunities. As a country, we were pretty much relying on imports for almost all fruit and veg. There were some small domestic producers, but they weren't very reliable and very difficult to work with. This is why we decided that it would be a great time to make a leap and start our own venture together growing tomatoes, and I am happy to say that it worked out really well for us." shared Gergely Szigeti, Vice President of cooperative GreenCoop.


The cooperative just finished their 10th season and currently produces their tomatoes in 20 hectares of glasshouses. Most of the tomatoes are grown with natural lighting, however, a small portion are also grown with artificial lighting in order achieve almost year round production, from October-July, for their biggest customers. Located in the southwest of Slovakia, the tomatoes are grown in Rye Island, an area known for being a mild to moderately warm climate with 2000+ hours of sunshine per year, with a vast reservoir of underground water. "We have around 20 varieties, ranging from classical big tomatoes, right down to the smallest and sweetest cherry tomatoes. The biggest difference that we have with growers in the Netherlands is that we do not use heating with gas or co-generation units, but use geothermal wells to heat our greenhouses. This means that our ecological footprint is a lot smaller and we have zero emissions. We have such low levels of CO2, that we need to introduce extra CO2 into our glasshouses so the plants can breath." said Gergely. "Demand for tomatoes in Slovakia has been changing. When we started, around 8-10 years ago, demand was almost exclusively for loose and vine tomatoes, but nowadays, consumers are keen on the smaller varieties and are looking for tomatoes which are different and full of flavour. We currently offer 20 varieties of Happy Tomatoes and are trialing some new varieties for this year. One of the new species is called 'Silky Pink', a pink cocktail on the vine, which is very juicy. I personally like it a lot. We are also trying another cocktail on the vine tomato which is completely yellow. It has a fresh citrus taste and we plan on selling these tomatoes in the shakers." said Gergely.


Cooperative GreenCoop is currently most active in the domestic market, but they also serve surrounding countries such as the Czech Republic and Hungary. 


“Currently we have plans to expand our glasshouse production by 10 hectares which will position us to include markets like Romania and Croatia. However, we are keeping our options open for other markets as well." concluded Gergely.

GreenCoop, the Slovak tomatoes grown with green energy


Zsolt Bindics started his business activities early during his studies of business management back in 2003. Within 10 years he and his co-workers successfully established the biggest greenhouse farm in Slovakia.


"It is not only the environment protection that we care about. We are also proud of the social aspect of our production. Our agricultural cooperative employs more than 300 people from the region where our greenhouses are located”, highlights Zsolt Bindics."


Industrially produced tomatoes are grown in greenhouses which burn natural gas, produce electricity, enlighten the tomatoes artificially and use the generated energy to heat the glasshouses. GreenCoop tomatoes, however, are grown in greenhouses heated by geothermal power. No chemicals are used – the focus lies on methods such as energy curtains, drip irrigation systems, recycling of plant nutrients and biological plant protection. Thus, “Happy tomatoes of Rye Island” can be offered to customers throughout the year.


The GreenCoop agricultural cooperative unites five farms on Rye Island, located in the Bratislava region. All the members are growing vegetables in modern greenhouses heated by the energy recovered from six geothermal wells on a total area of 20 hectares. GreenCoop is the first and the biggest organization producing vegetables in Slovakia, annually growing more than 10 million kilograms of high-quality home-grown tomatoes. GreenCoops plans are, to expand the activities of this local cooperative ‒ so far operating only in Southern Slovakia ‒ across the borders.


"GreenCoop turned to us in the middle of the financial crisis and asked for money to build six hectares of glasshouses. We were in doubt whether there is demand for ‘green’ tomatoes. But, the guys could convince us that they knew what they were talking about. We granted the loan and even enlarged our cooperation in the years to come“, adds Stanislav Plevák, head of the regional Corporate Centre at Slovenská sporiteľňa.

Novodobé družstvá nie sú prežitkom socializmu, ale možno novým biznis modelom


Príchod supermarketov bol poslednou zo série pohrôm, ktoré položili na lopatky poľnohospodárstvo na Slovensku. Dnes sú na ich pultoch už zase bežné napríklad slovenské paradajky. Úspech niektorých pestovateľov ukazuje cestu, ako sa v tomto konkurenčnom prostredí dá presadiť vedomosťami, špičkovými technológiami a využitím domácich podmienok. Greencoop, zelená firma roka 2015 (Via Bona), má veľké a novým členom otvorené pestovateľské družstvo i vlastnú obchodnú spoločnosť. Skleník v Hornej Potôni pripomína tropický prales z fantazijného románu, len hustá zmes lián je konsolidovaná do pravidelných radov, na ktorých rastú strapce zelených i červených paradajok.


Vysádzajú ich v decembri veľké 15 až 20 centimetrov. Keď stonka dá prvú úrodu, už presahuje výšku, v ktorej je hore vyviazaná na natiahnutý drôt. Potom sa stonka očistí, posunie ďalej doprava a opäť začne rodiť. Tento proces sa počas desiatich mesiacov niekoľkokrát zopakuje, až má napokon paradajka z jedného koreňa dĺžku viac ako pätnásť metrov. Vyrastá z malej škatule veľkosti stredného kvetináča, do ktorého automatizovane kvapká voda a živiny. „Každý týždeň určujeme ideálny počet strapcov na stonke i počet paradajok v strapci. Počítačový systém neustále sníma silu a smer vetra, teplotu a vlhkosť vzduchu a slnečné žiarenie. Podľa toho presne určujeme závlahu a živiny. Keď je teplo, rastlina musí mať viac listov, aby sa mohla odparovať a chladiť,“opisuje technológiu pestovania Zsolt Bindics. Toto je nesmierne dôležité preto, aby sa rastlina neoslabila, lebo potom by bola náchylnejšia na škodce. A v ich skleníkoch sa paradajky nepostrekujú. Skleník v Hornej Potôni so šiestimi hektármi je najväčší na Slovensku a spolu s ďalšími v Zlatnej na Ostrove, Kolárove, Dunajskej


Strede a Babindole pri Nitre pestuje Greencoop paradajky na 25 hektároch. Od veľkých strapcových a o niečo menších kokteilových, ktoré sa v supermarketoch predávajú len ako „paradajky s krajinou pôvodu Slovensko“, až po značkové cherry a špeciálny druh kokteilových s trojnásobným obsahom antioxidantov. „Vytvorili sme značku Veselá paradajka pre naše najkvalitnejšie produkty,“ hovorí Zs. Bindics. Zamestnávajú spolu 350 ľudí a z baliarne v Zlatnej na Ostrove v sezóne denne odchádzajú štyri kamióny paradajok do supermarketov. Článok z prémiového obsahu Profitu sme otvorili, pretože si myslíme, že je to inšpirácia hodná šírenia. Dvojtýždenník Profit si môžete predplatiť len za 33 eur na celý rok. Do konca augusta aj s prémiou, ktorou je kniha Ako vysvetliť svet od držiteľa Nobelovej ceny Stevena Weinberga.


OD DOVOZU K PESTOVANIU


Príbeh Veselej paradajky sa začal, keď traja kamaráti z detstva, frustrovaní zamestnaneckou prácou, vymysleli svoj prvý obchodný plán. Roman Juhász, ktorého rodina vlastnila fóliovníky aj veľkosklad, spolu s Jurajom Kukucsom pracovali v obchodnej firme a Zs. Bindics bol zamestnaný v tlačiarni. „Bolo to v čase pred vstupom do Európskej únie, keď zákazník chcel tovar zo zahraničia a náš biznis plán sme postavili na dovoze ovocia a zeleniny,“ opisuje Zs. Bindics. Štvrtým spoločníkom sa stal majiteľ tlačiarne, kde Zs. Bindics pracoval.


Dnes firmu riadia štyria spoločne s jeho synom Gergelyom Szigetim. „Prišiel k nám v roku 2007 a začal vykladaním melónov, lebo ako prvú úlohu dostal zorganizovať brigádnikov na vykladanie tovaru,“ smeje sa Zs. Bindics. „Štyria ľudia, ktorí nemajú peniaze, sú lepší, ako keď jeden nemá peniaze, lebo každý môže zohnať aspoň niečo. Na prvý kamión, ktorý sme doviezli, sme sa zložili v zime, aby sme nemuseli chladiť. Potom sme mali tých kamiónov čoraz viac a zadovážili sme si aj chladiarenské zariadenia.


Po vstupe do EÚ a príchode obchodných sietí pozatvárali veľkosklady a začali sme teda oslovovať priamo obchodné reťazce,“ vysvetľuje Zs. Bindics. Spočiatku nemali iné ambície, ako uživiť rodinu, ale rýchly rast ziskov z obchodu ich postavil do situácie, že portfólio bolo treba rozšíriť. Ako partner supermarketov ich firma stále rástla – na dovezenej zelenine a ovocí. Až im v roku 2005 odberatelia začali signalizovať, že je záujem o slovenské produkty, no pestovatelia prakticky neboli. „Najskôr sme zastupovali domácich pestovateľov, ale neboli pripravení dodávať tovar stabilne a v žiadanej kvalite,“ hovorí Zs. Bindics. Vtedy si povedali, že musia do toho ísť sami.


SAMI SEBE DODÁVATEĽOM


„V Holandsku sme si najali poradenskú spoločnosť, aby nám urobila benchmark pre fungovanie tamojšieho modelu na naše podmienky. Vyčíslila nám, že skleník by mal mať aspoň tri hektáre a mal by byť vyhrievaný geotermálnou energiou, inak to nebude efektívne. Prvý skleník sme postavili v Zlatnej na Ostrove, lebo tam bol k dispozícii geotermálny prameň,“ vysvetľuje Zs. Bindics.


Greencoop je družstvo, rozhodli sa pre otvorenú formu, takže doň môže vstúpiť každý. „Nikto nám spočiatku neveril, musel som im vysvetľovať, že družstvo nemusí byť neefektívny kolos so zlou logistikou, ktorý zneužíva svojich členov, ako ho poznajú z čias socializmu. Vysvetľovali sme im, ako sa dá prevádzkovať družstvo nákladovo efektívne a transparentne. Nikto však s nami do toho nechcel ísť, a tak sme založili obchodnú spoločnosť, ktorá spočiatku zastupovala iba nás. Ale keď sa nám začalo dariť, prišli ďalší,“ opisuje Zs. Bindics začiatky družstva. V praxi to vyzerá tak, že jeden člen znamená jeden skleník. Člen družstva využíva spoločné know-how, technológie a logistiku. „Vďaka tomu, že sme členom garantovali stabilný odbyt, dostali dotácie. Člen musí hradiť adekvátne náklady, ktoré sa vypočítajú z jeho zisku. Stále investujeme do nových technológií.


Od budúceho roka budeme mať počítačový systém, v ktorom každý člen môže online sledovať cestu svojho tovaru. Údaje sa budú nahrávať automaticky, pomocou senzorov.“ Niektorí členovia dostali dotácie, iní stavili na úvery od bánk. „Napríklad Prima Fruit v Hornej Potôni postavila skleník takmer za 8,5 milióna eur bez dotácií a po ôsmich rokoch splácania bude vykazovať pozitívny výsledok,“ hovorí Zs. Bindics.


BUDOVANIE ZNAČKY


Odrody si vyberajú u veľkých zahraničných šľachtiteľov, najmä z Holandska. „Každý rok testujeme jednu experimentálnu odrodu. Musíme overiť, ako sa správa v našich podmienkach. Keď sa nám osvedčí, snažíme sa získať pre ňu exkluzivitu na slovenskom trhu, takto si budujeme svoju vlastnú tvár,“ hovorí predseda družstva Greencoop. Spolu pestujú zhruba dvadsať druhov odrôd paradajok vrátane neznačkových. Greencoop teraz uvažuje, že pri ďalšom raste sa sústredí na susedné krajiny. „Trh na Slovensku sa postupne zasycuje, a tak sme usúdili, že trvalý rast nám zaručí, ak budeme expandovať do susedných krajín, Maďarska a Česka.“ Okrem troch supermarketov na Slovensku už dnes dodávajú do maďarského Sparu a českého Kauflandu. „Našou zásadou je nezvyšovať ekologickú stopu, a tak by sme chceli budovať nové prevádzky v zahraničí a predávať tam, kde budeme pestovať,“ opisuje plány Zs. Bindics

Slovenský paradajkový sen


Príchod supermarketov bol poslednou zo série pohrôm, ktoré položili na lopatky

poľnohospodárstvo na Slovensku. Dnes sú na ich pultoch už zase bežné napríklad slovenské

paradajky. Úspech dvoch pestovateľov ukazuje cestu, ako sa v tomto konkurenčnom

prostredí dá presadiť vedomosťami, špičkovými technológiami a využitím domácich

podmienok.


Pre slovenský sen o úspechu neplatí, že veľkí pohltia malých. Malí sa stali veľkými, keď sa

spojili – a nie je na tom nič socialistické. Je to všetko o tvrdom biznise, kde sa v našich

podmienkach dá presadiť len spoločne.


Greencoop, zelená firma roka 2015 (Via Bona), má veľké a novým členom otvorené

pestovateľské družstvo i vlastnú obchodnú spoločnosť. Česká technologická firma NWT,

ktorá Farmou Kameničany prvýkrát zabŕdla do agrobiznisu, je iniciátorom združenia

nezávislých slovenských pestovateľov Ovozela, ktorí spoločne ponúkajú svoje produkty.

Slovenský paradajkový senZdroj: Vladimír Kampf /PROFIT | Petit Press 2016


Obe reagovali na potreby trhu a signály supermarketov, kde si spotrebiteľ začal žiadať

produkt zo Slovenska. „Mali sme najskôr obchodnú firmu, ktorá dovážala ovocie a zeleninu

zo zahraničia. Potom nám okolo roku 2005 supermarkety začali signalizovať, že majú záujem

o slovenský produkt. Zastupovali sme najskôr slovenských pestovateľov, ale neskôr sme

usúdili, že do toho musíme ísť sami,“ hovorí pre Profit Zsolt Bindics, predseda Greencoopu.

„Nie sme pestovatelia, ale obchodníci. Rozhodli sme sa pre paradajky preto, že je to v

supermarketoch komodita číslo jeden,“ tvrdí Jiří Stodůlka, zástupca firmy NWT. Pre oboch je

okrem maximalizovania ziskov dobrou logistikou a marketingom prioritou aj efektívne

využívanie energií a dodávanie lokálneho produktu na lokálne trhy.


Slovenské verzus dovezené


Zsolt Bindics, predseda družstva Greencoop, hovorí: „Na Slovensko sa paradajky dovážajú z

Holandska, Belgicka, Poľska, Španielska a Maroka.“ V Španielsku a Maroku sa podľa neho

tridsať až štyridsať rokov pestujú na tých istých veľkých poliach.

S chuťou na paradajky


Cesta paradajok do sveta gastronó- mie bola trocha kľukatá. Z pôvodne okrasnej rastliny a nejedlého ovocia dovezeného v 16. storočí z Južnej Ameriky sa po súdnom spore v roku 1893 stala napokon kulinárska zeleninová lahôdka. Nezaobíde sa bez nej žiadna kuchyňa sveta, ani naša. No ak ste si ich donedávna nedopestovali sami, v obchodoch či na trhu ste len zázrakom natrafili na pravú slovenskú. Väčšina z nich k nám cestovala celé dni z rôznych krajín sveta a dozrievala cestou. A také nás chuťou zvyčajne neočaria.


SVETLO PRE PARADAJKY 

To, že dlhé cestovanie paradajkám neprospieva, vedela aj partia mladých mužov, ktorí popri futbale často zvrtli reč na budúcnosť. Zsolt Bindics so svojimi kamarátmi videli tú ich v obchodovaní s ovocím a so zeleninou. Entuziazmus a humor ich neopúšťali ani neskôr, keď sa náš trh nabažil zahraničných jabĺk, uhoriek, paprík… a paradajok. Núdza o kvalitné slovenské produkty ich prinútila vysúkať rukávy ešte vyššie a k obchodovaniu pridali aj vlastné pestovanie. A logicky si vybrali to, čo sa im dovtedy predávalo počas celého roka najlepšie. Ešte to pekne voňalo a dobre chutilo – podobne ako čerstvo odtrh- (na) nutá paradajka z babkinej záhrady... Presne to, čo hľadali. A tak postavili skleník. „Zistili sme, že na Slovensku sa oplatí paradajky pestovať. Navyše na Žitnom ostrove by bol hriech nevyužiť na vykurovanie obrovského skleníka geotermálnu energiu z podzemných vrtov, na zavlažovanie zas kvalitnú vodu a na priebežné dozrievanie plodov dvetisíc hodín slnečného svitu ročne,“ pochvaľuje si ideálne podmienky Zsolt Bindics. So starou poctivou chuťou paradajky znovu objavili aj tradičné hodnoty, ktoré kedysi ich starí rodičia považovali za samozrejmosť. Svoje paradajky pestujú ako v perinke a „ustieľajú“ im dokonca na matracoch!


BEZ PÔDY? MÔŽE BYŤ!

S fotografom Petrom sme doteraz videli rásť paradajky len pekne rovno z pôdy. No v skleníku vysokom šesť metrov s rozlohou 45-tisíc m2 a priemernou teplotou 16 až 20 stupňov sa krásnym zdravým strapcom pokojne darí aj bez nej. Od decembra do polovice novembra si žijú svoj komfortný život asi pol metra nad zemou v závesných žľaboch, kde majú korene zapustené do recyklovateľných matracov z minerálnej vaty alebo z kokosovej vlákniny (a nie klasicky do hliny). Tento „paranormálny“ jav si vyžaduje okamžité vysvetlenie nášho sprievodcu. „Aj keď to možno na prvý pohľad nevyzerá, neutrálne prírodné hmoty sú ideálnym nositeľom živín a priestorom na zapustenie koreňov. Naše rastliny prostredníctvom živín zo závlahy dostanú všetko, čo potrebujú a čo by si inak čerpali z pôdy. Tá je nositeľkou minerálnych a stopových látok, ale ona samotná rastliny nevyživuje. Navyše, každá pôda má iné zloženie a nie vždy dokážeme určiť presne aké. Tu si zloženie látok regulujeme a sledujeme podľa potreby. Dávkovanie nastavujeme podľa parametrov, ktoré pravidelne kontrolujeme. Monitorujeme, koľko plodov je na strapci, koľko listov na rastline, aká hrubá je stonka... Rastliny sú preto vždy v ideálnych podmienkach.“ A ony sa im odvďačujú bohatou úrodou – priemerne 25 kilami plodov z jednej rastliny! Pod kontrolou majú aj „nasadené“ čmeliaky, ktoré opeľujú rastliny v skleníku. Teplota tu, samozrejme, kolíše v závislosti od ročného obdobia. Sklení- kové teplo je zvyčajne o 3 až 4 stupne nižšie ako vonkajšie. Rastliny prostredie schladzujú a oberačka nie je taká úmorná, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Znižovať teplotu je zložitejšie, ako ju zvyšovať, no do istej miery to umožnia rozprašovače. Vynikajúce sú najmä počas horúčav, ktoré kvitnutie rastlín zastavujú. 


Paradajky nepatria do chladničky. Proti teplote nižšej ako 12 stupňov protestujú svojou nevýraznou chuťou a vôňou. V optimálnej teplote 12 až 16 stupňov vám vydržia super chutné viac ako týždeň.


AKO INAK… EKO!

Keďže príroda nemôže ani v skleníku existovať bez prirodzených škodcov, na Žitnom ostrove si na ne „posvietili“ biologickými predátormi. Nenápadné „dobré“ chrobáčiky požierajú „zlé“, ktoré by si inak s radosťou pochutnávali na paradajkách. Biologická ochrana v uzatvorenom skleníkovom priestore tak nevyžaduje žiadne postrekovanie. Preto sú paradajky dokonale eko! V skleníku sa to červená po celý rok okrem decembra, januára a februára, keď dorastajú mladé rastlinky. Tie koncom roka dovezú z Holandska v malej minerálnej kocke. Vďaka živinám dávkovaným v závlahe zapustia korene, ktorými sa fixujú do matracov. Keď sadenice trocha vyrastú, treba ich takmer jedenásťmesačný rast usmerniť, preto ich vyviažu najskôr do výšky asi tri a pol metra pomocou špagátu omotaného na háčikoch. V marci až apríli začínajú nahadzovať plody. Keď sa oberú prvé dozreté strapce a vylomia sa listy, stonka sa uvoľní, ale rastlina rastie ďalej a potrebuje priestor. Odmotaným špagátom sa znova vyviaže a posunie ďalej, aby si ďalší dozrievajúci strapec užíval slnečný kúpeľ v pohodlnej metrovej pracovnej výške. Za svoj život sa tak každá rastlina, pripomí- najúca liany v botanickej záhrade, posunie priebežne od svojho pôvodného stanoviska zhruba o 15 metrov ďalej. Keď paradajky v novembri prestanú rodiť, „liany“ nadopo - vané výživnými látkami odovzdajú ako biolo - gické hnojivo poľnohospodárskemu družstvu. Skleník vyčistený od zvyškov rastlín i škodcov sa na pár týždňov zmení na čistučké labora - tórium pripravené pre nové priesady.


NA ODRODE ZÁLEŽÍ

Celá finta hojnej a chutnej úrody, samo - zrejme, neleží len na krídlach usilovných čmeliakov či na chúťkach drobných predá - torov. Dôležitý je aj správny výber odrody. Aby ulahodili našim jazýčkom, každý rok tu testujú vždy nejaké nové odrody. Vyhodno - cujú ich cukornatosť, obsah lykopénu, chuť, farbu, tvar aj pestovateľské podmienky. Jednu, dve najvhodnejšie adeptky potom zaradia do pestovateľského programu. Každá z dvadsiatich odrôd, ktoré pestujú, chutí inak sladko a šťavnato. Spoločné majú len to, že všetky rastú v strapcoch. Niekto - ré odrody sa v strapcoch aj oberajú a tiež balia, iné sa zberajú jednotlivo po kusoch, ako postupne dozrievajú. Prácnosť pri zbere obľúbených malých cherry paradajok sa odráža aj na ich cene. Ako nás poučil Zsoltov kolega Gergely Szige - ti, najdlhší strapec obľúbených kokteilových paradajok má zvyčajne 8 až 10 plodov. Zberá sa až vtedy, keď sú všetky paradajky pekne zafarbené od slnka do červena. Počet plodov na strapci regulujú v čase kvitnutia odštikávaním kvetov. Čím je menej bobúľ, tým sú chutnejšie. A čo je dôležité, cestou na pulty slovenských, českých alebo maďar - ských obchodov nie sú ani unavené z dlhého cestovania.


Lepšie ako ostatné

Stovky odrôd odlišujú farebné, veľkostné a chuťové rozdiely. Podľa toho majú rôzne využitie. Menšie červené, oranžové či žlté plody sú efektné do šalátov, plody s mäk - šou dužinou sa hodia na prípravu polie - vok a omáčok, menšie odrody s menším množstvom semienok zase na sušenie. No a väčšie plody s pevnejšou šupkou a tuh- šou dužinou zapekajte

TRADÍCIA, KVALITA, ZODPOVEDNOSŤ


Poviete si, že skleník plný paradajok nie je žiadny div sveta. Pri troche snahy a konštrukčných zručnostiach si ho môže dopriať každý nadšený záhradník. Sezóna paradajok je však krátka a hojnosť úrody vrtkavá. Pestovať celoročne chutné, voňavé, šťavnaté paradajky plné zdravých antioxidantov nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Na Žitnom ostrove to vedia. Ich Veselé paradajky zo skleníkov, ktoré pripomínajú krajinu zázrakov, môžete ochutnať aj na pultoch našich predajní. Čo sa skrýva za životopisom z obalov Veselých paradajok zo Žitného ostrova vám prezradia zakladatelia združenia GREENCOOP Zsolt Bindics a Gergely Szigeti. 


Mladí energickí muži začínali vo svojich 20-tich rokoch dovozom ovocia a zeleniny zo zahraničia. S rastúcim dopytom po domácej produkcii a kvalite sa rozhodli obnoviť niekoľkoročnú tradíciu pestovania zeleniny na Žitnom ostrove a dopriať zákazníkom kvalitu, ktorou bolo južné Slovensko v minulosti vychýrené. „Vyrastali sme na Žitnom ostrove a boli sme zvyknutí, že domáca zelenina je tu dostupná. Naši starí rodičia, rodičia a všetci okolo nás boli záhradkári, z domácej produkcie žilo celé okolie. Chýbali nám tie staré chute,“ nostalgicky spomína na začiatky Zsolt Bindics. Svoj prvý skleník postavili pred 10 rokmi.


TRADÍCIA, KVALITA, ZODPOVEDNOSŤ


Rozbehnúť domácu produkciu nebolo jednoduché. Napriek tomu, že po rajčinách a slovenskej zelenine bol obrovský dopyt, niekdajší pestovatelia využili po revolúcii iné pracovné ponuky a miestni výrobcovia boli voči združenej spolupráci spočiatku nedôverčiví. Po prvých viditeľných úspechoch sa však prelomili ľady. „Podarilo sa nám obnoviť tradíciu pestovania kvalitných žitnoostrovských rajčiakov a sme hrdí, že už skoro každá druhá paradajka na stoloch slovenských domácností pochádza práve z našich skleníkov. Naša organizácia zoskupuje pestovateľov, ktorí majú radosť z pestovania a riadia sa jednoduchým vnú- torným presvedčením, podľa ktorého náš zákazník musí dostať bezpečné potraviny, najvyššiu kvalitu a najlepšiu chuť,“ približuje filozofiu združenia Bindics.


Vstupenkou do združenia je podmienka biologickej ochrany, ktorú je možné dosiahnuť iba v skleníkových plochách. Všetci členovia tak pestujú paradajky výlučne v moderných skleníkoch, ktoré sú v maximálnej miere šetrné k životnému prostrediu. Skleníky sú vykurované geotermálnymi vrtmi, čím sa eliminuje spaľovanie fosílnych palív a vypúšťanie CO2 do ovzdušia. Sú tiež vybavené najnovšími technológiami, znižujúcimi energetickú náročnosť, náročnosť na vstupné suroviny a závlahovú vodu. Na rozdiel od iných pestovateľov, ktorí vypúšťajú závlahovú vodu do prírody, GreenCoop ju recykluje, čím je emisia vody nulová. Udržateľný prístup k pestovaniu priniesol združeniu aj prestížne ocenenie Nadácie Pontis: Zelená firma roka 2015.


PRÍRODNÉ STAR WARS


S chemickými postrekmi by ste v skleníkoch plných červenajúcich sa bio strapcov paradajok nepochodili. S príchodom škodcov nasádzajú biologickú ochranu, čo sú v praxi „dobrí“ chrobáčikovia, ktorí majú za úlohu ničiť tých „zlých“. Počty strát na oboch stranách sa denne monitorujú, aby nedošlo k nerovnováhe. Akčné scény sa však v skleníkoch prekrývajú s tými romantickými – rajčiny sú opeľované čmeliakmi, ktoré majú pomedzi rastlinami aj vlastné domčeky. „Som veľmi hrdý na to, že keď sa hocikedy idem s mojimi deťmi do skleníkov prejsť a odtrhnem si rajčinu, mám 100%-nú istotu, že ju môžu zjesť,“ hovorí Bindics. Kombinácia kvalitnej žitnoostrovskej vody, 2000 hodín slnečného žiarenia, geotermálnej energie, biologickej ochrany rastlín a pestovateľskej tradície je zárukou kvality Veselých paradajok zo Žitného Ostrova.


PARADAJKY BUDÚCNOSTI


Začínali s nenáročnými voľnými paradajkami, so zvýšeným dopytom po cherry a koktailových paradajkách zaradili do svojej výroby pred dvomi rokmi aj balené paradajky. Dnes v portfóliu Veselých paradajok zo Žitného ostrova nájdete 20 druhov paradajok a objavovanie a testovanie nových chutí a odrôd nekončí. 


Novinkou tohto roku sú rajčiny s trojnásobnými hodnotami lykopénu (prírodného antioxidantu) oproti bežným paradajkám. V inovácii svojich produktov vidí GreenCoop budúcnosť, ich cieľom je vzdelávať spotrebiteľov a ponúknuť im paradajky, ktoré sú síce dostupné, ale domáci konzument na ne nie je zvyknutý. „Našou prioritou je robiť veci lokálne. Nechceme byť veľkou firmou s medzinárodným biznisom, skôr naopak. Chceme aby naši spotrebitelia mali možnosť vybrať si zo širokého sortimentu lokálnej produkcie,“ uzatvára plány do budúcna Bindics.

Kaufland pre čerstvosŤ a kvalitu z našich polí a sadov!


Starostlivo vyberaná kvalita a čerstvosť, výhodné ceny,perfektný zákaznícky servis – to sú v skratke priority spoločnostiKaufland. Náš zodpovedný prístup k životnémuprostrediu sa odzrkadľuje vo voľbe dodávateľov a efektívnychtransportných ciest a je súčasťou našej podnikateľ-skej stratégie. Záleží nám tiež na tom, aby ste na pultochnašich obchodných domov nachádzali tovar zodpovedajúciprísnym ekologickým normám. Tie zaväzujú aj našich dodávateľovčerstvého ovocia a zeleniny zo Slovenska. Smeradi, že vám umožníme nazrieť do kuchyne desiatky z nich.Zoznámime vás s ich produktami a spôsobom pestovaniaplodín, ako aj s princípmi etickej a ekologickej zodpovednosti,ktoré sú pre Kaufland kľúčové. Dnes vás zavediemedo družstva GreenCoop so sídlom v Zlatnej na Ostrove,ktoré pestuje „Veselé paradajky zo Žitného ostrova“. Spoločnosť,ktorá získala ocenenie Zelená firma roka 2015,v rozhovore predstaví jej predseda Zsolt Bindics.


Ako zabezpečujete, aby ste boli vo vašom podnikaní ekologickí?

Veľmi nás teší, že žijeme na prekrásnom Žitnom ostrove, ktorý si zaslúži viac pozornostia ekologického prístupu. Sme radi, že naše úsilie o zdravé a udržateľné poľnohospodárstvonezostalo nepovšimnuté a získali sme prestížne ocenenie Zelená firma roka 2015.Našou filozofiou je pestovať výlučne v moderných skleníkoch pre dosiahnutie najvyššejkvality, teraz už s celkovou rozlohou 20 hektárov. Všetky skleníky vykurujeme geotermálnymivrtmi, čím eliminujeme spaľovanie fosílnych palív a vypúšťanie CO2 do ovzdušia. Napiatich prevádzkach máme spolu až šesť geotermálnych vrtov. Skleníky majú najnovšietechnológie s nižšími energetickými nárokmi, ako aj s menšími nárokmi na vstupné surovinyi pitnú vodu našich prevádzok. Sú to technológie ako energetická clona, kvapkovázávlaha, recyklácia výživy rastlín, systém biologickej ochrany namiesto postrekov a podobne.Okrem ekologického aspektu sme hrdí aj na to, že zamestnávame viac než tristoľudí z okolia našich skleníkov.



V čom sú vaše postupy pri pestovaní, spracovávaní či skladovaní plodín odlišné od ostatných firiem?

Naše skleníky sú vybavené najmodernejšími dostupnýmitechnológiami na svete. Tie sú šetrné nielen k životnémuprostrediu, ale aj k našim zamestnancom. Dbáme na to,aby sme paradajky oberali úplne dozreté na slnku, čo jeoproti dovezeným plodom zo zahraničia jedinečná výhoda.Málokto vie, že na Žitnom ostrove svieti slnko až 2000 hodínročne, aj preto sú naše paradajky chutnejšie a kvalitnejšie.Výrobu a odbyt zosúlaďujeme tak, aby boli do dvanástichhodín už na pultoch obchodov, a aby mal zákazník doma nastole paradajky „priamo zo záhrady“. Máme aj centrálny skladvybavený modernými chladiacimi, baliacimi a dopravnýmizariadeniami s riadením vlhkosti a ozonizáciou vzduchu,ktorý však využívame len v nevyhnutných prípadoch.


Na aké produkty sa špecializujete vo vašej firme?

Naše družstvo ročne vypestuje 9 tisíc tonvysokokvalitných žitnoostrovských skleníkovýchparadajok a 4 milióny uhoriek. Hlavným produktomnašich skleníkov sú „Veselé paradajky zo Žitnéhoostrova“. Sú to špeciálne cherry paradajky, ktorésú známe pre vysokú sladkosť. Pre spoločnosťKaufland pestujeme aj paradajky vyšľachtenés vysokým obsahom prírodných antioxidantovs označením „Lykopen class“. Pre maximálneuspokojenie zákazníckych želaní pestujeme až 20 druhovparadajok a balíme ich od 200 až 750-gramových balení. NašeVeselé paradajky sú skutočným gastronomickým zážitkoma vhodným doplnkom zdravého stravovania nás všetkých.Okrem cherry paradajok pestujeme aj strapcové rajčiakybalené do 5-kilogramových škatúľ.


Ako hodnotíte vašu spoluprácu so spoločnosťou Kaufland?

Táto spolupráca nám dáva istotu odbytu, na ktorej môžemeďalej rozvíjať naše podnikanie. Pre Kaufland dokážeme dodaťaž 2 700 ton rajčiakov ročne. Spolupráca s Kauflandomzačína už pred začatím pestovania výberom semien, čižekonkrétnych odrôd. Na Slovensku nám jedine Kaufland vychádzav ústrety v otázke kontrahovania ročného množstvavýroby, aby sme dopredu vedeli naplánovať pestovateľskýproces. Tým, že vopred vieme týždenné i ročné množstvá,dokážeme pre Kaufland zabezpečiť maximálnu čerstvosť,ktorá pramení z istôt každodennej spolupráce a promptnejkomunikácie.


Słowacja– klimat i energia…


SŁOWACJA– KLIMAT I ENERGIA DOBRE DLA POMIDORÓW

Anna Wize

W maju miałam okazję być na Słowacji, na południu Kraju Nitrzańskiego, w miejscowości Zlatná na Ostrove, niedaleko węgierskiej granicy. Rejon ten jest ciekawy chociażby ze względu na fakt, że mieszają się w nim wpływy słowackie i węgierskie – co widoczne jest we wszystkich sferach życia. Nie to było jednak powodem mojej wizyty, lecz… oczywiście pomidory. Odwiedziłam największego na Słowacji producenta tych warzyw – kooperatywę GreenCoop, którą tworzy 6 gospodarstw. Dysponują one nowoczesnymi szklarniami o łącznej powierzchni uprawy ok. 20 ha. Obiekty te są ogrzewane z wykorzystaniem energii geotermalnej.

WARUNKI SPRZYJAJĄCE UPRAWOM SZKLARNIOWYM

Kooperatywa GreenCoop powstała w 2008 r. Jak informował prezes Zsolt Bindics, jej założyciele przywrócili od dawna zaniedbaną tradycję uprawy warzyw na Słowacji. Wcześniej przez wiele lat prowadzili firmę zajmującą się międzynarodowym handlem owocami oraz warzywami i poszukiwali dostawców produktów rodzimego ogrodnictwa. Okazało się jednak, że ono prawie nie istniało. Dlatego sami postanowili zająć się uprawą warzyw szklarniowych. Kolejnym argumentem przemawiającym za rozpoczęciem takiej

działalności była (i jest nadal) obecność geotermalnych źródeł, które mogą dać tanią energię do ogrzewania obiektów. Ciepło do ogrzewania szklarni jest pozyskiwane z dwóch odwiertów o głębokości 1,5 km i 2 km (koszt takiego 2 km odwiertu wynosi ok. 1 mln euro). Pompowana z nich woda ma 57°C, trafia na wymienniki ciepła (fot. 1–4), z których jest ono kierowane do ogrzewania szklarni, a schłodzona woda (o temp. 20°C) jest odprowadzana do płynącego niedaleko Dunaju. Zsolt Bindics podkreślał, że bliskość rzeki jest w tym przypadku bardzo korzystna, gdyż duże cieki są

58-63_Slowacja

Fot.1.

Tą rurą płynie ciepła woda (57C) z odwiertu geotermalnego o głębokości półtora kilometra

aabb01Fot. 2. W wodzie geotermalnej znajdują się pewne ilości metanu, jest on odzyskiwany, gromadzony w zbiorniku, a następnie spalany w kotle gazowym

aabb03Fot. 4. W wymiennikach woda geotermalna oddaje ciepło do instalacji grzewczej

 

aabb05Fot. 6. Urządzenie Vialux do dezynfekcji pożywki promieniami UV

aabb07

Fot. 8. Tradycyjna kontrola przelewu

aabb02Fot. 3. W pobliżu szklarni stoją zbiorniki buforowe, w których gromadzony jest zapas ciepłej wody

 

aabb04

Fot. 5. Miksery nawozowe NutriFlex

 

aabb06Fot. 7. Waga GroScale do kontroli zmian masy mat

aabb08

Fot. 9. Urządzenie do odwrotnej osmozy wody używanej do sporządzania pożywek

najlepszymi absorberami „zużytej” wody ze źródeł geotermalnych. Nie bez znaczenia dla rozwoju GreenCoopu był także klimat bardzo sprzyjający produkcji pomidorów pod osłonami – na południu Słowacji jest on o wiele łagodniejszy niż w Polsce, a warunki świetlne są lepsze. Zdaniem Z. Bindicsa, są one także lepsze niż na Węgrzech – gdzie latem panują zbyt wysokie temperatury. Ze względu na splot korzystnych czynników uprawowych, na Słowacji możliwe jest uzyskiwanie plonów pomidorów przekraczających 60 kg/m2. Przy takiej produktywności i średniej cenie pomidorów wynoszącej ponad 0,9 euro/kg w tamtejszych warunkach czas zwrotu inwestycji dotyczącej budowy szklarni powinien wynosić około 8 lat.

ZAGROŻENIA

Zsolt Bindics uważa, że obecnie największym zagrożeniem dla działalności kooperatywy może być nagłe zainteresowanie ogrodnictwem szklarniowym firm w ogóle niezwiązanych z tą branżą. Dzieje się tak m.in. na skutek uruchomienia dotacji na wykorzystywanie odnawialnych źródeł energii. Powstają biogazownie, kogeneratory, a energię cieplną powstającą podczas ich funkcjonowania trzeba zagospodarować – do tego celu mają służyć szklarnie. Zdaniem mojego rozmówcy, głównym celem wielu z tych firm jest uzyskanie dotacji. Produkcja ogrodnicza nie jest dla nich istotna – budują szklarnie nie mając specjalnie pojęcia, co konkretnie uprawiać i jak sprzedawać warzywa, a to, niestety ma negatywny wpływ na sytuację na rynku. Podkreślał, że gdy raz czy drugi sprzeda się towar zbyt tanio, odbiorcy będą wiedzieć, że jest się skłonnym do obniżania cen. Efekt jest taki, że zbywa się towar po niekorzystnych dla ogrodników cenach, a produkcja staje się nieopłacalna. Faktem jest, że dużych ilości towaru nie można sprzedać „ot tak”, z dnia na dzień. Również zagraniczni odbiorcy nie czekają z otwartymi rękami.

NOWOCZESNE ZAPLECZE UPRAWOWE

Szklarnie w Zlatnej na Ostrove mają powierzchnię 4,3 ha, większość to obiekty o wysokości 6 m, ich konstrukcje pochodzą z holenderskiej firmy Alcomij. Funkcjonują w nich nowoczesne rozwiązania. Pożywka krąży w obiegu zamkniętym, z recyrkulacją. Do sporządzania jej roztworów służą miksery z firmy Priva (fot. 5), a dezynfekcja pod wpływem promieniowania UV następuje w urządzeniu Vialux (fot. 6. ), do nowej pożywki wprowadza się 30% odzyskanego roztworu. Do sprawdzania wilgotności mat, poprzez kontrolę zmian ich masy, używane są wagi GroScale (fot. 7, 8), również z Privy. Jak wyjaśniał kierownik pro dukcji Ladislav Hájas, ze względu na wprowadzenie zamkniętego obiegu, woda wykorzystywana do sporządzania pożywek zostaje najpierw zdemineralizowana w procesie odwróconej osmozy – w urządzeniu Hidrotreat-6 (fot. 9) z węgierskiej firmy HidroFilt.

TECHNOLOGIA I DORADZTWO Z HOLANDII

Ogrodnicy z grupy GreenCoop korzystają z doradztwa niezależnego holenderskiego specjalisty, który na początku sezonu odwiedza ich szklarnie co tydzień, na dalszych etapach uprawy – co 2 tygodnie, a później co miesiąc. Uprawę prowadzi się ze szczepionej, dwupędowej (fot. 10 na str. 62) rozsady pomidorów, która jest zamawiana w pięciu holenderskich firmach, gdyż, jak uważa Zsolt Bindics, zamawianie na całą powierzchnię rozsady od jednego producenta byłoby zbyt ryzykowne. Po zamówieniu nasion holenderski doradca sprawdza, czy dana partia pochodzi z dobrego, zdrowego źródła, a po rozpoczęciu produkcji rozsady kontroluje co tydzień, czy jej produkcja przebiega prawidłowo i czy rośliny są dobrej jakości. Początek uprawy przypada – w zależności od obiektu – na okres od początku grudnia do połowy stycznia. Rośliny są uprawiane na matach wełny kamiennej z firmy Cultilene, wybranych po testach uprawowych w szklarniach grupy. Zaczyna się od zagęszczenia 2,5 pędu na 1 m2, później zwiększa się je, w zależności od odmiany, do 3,5 lub 4,2 pędu na 1 m2. Pierwsze plonowanie przypada na początek lub połowę marca, ale większe ilości pomidorów zaczyna się zbierać w kwietniu. Uprawa jest kontynuowana mniej więcej do końca listopada, a sprzedaż pomidorów kończy się w drugim tygodniu grudnia. Bardzo dużo uwagi poświęca się lustracjom plantacji i biologicznej ochronie przed szkodnikami, dzięki temu udało się wyeliminować zabiegi chemiczne. Jest to tym większym osiągnięcie, że w cieplejszym niż u nas klimacie na Słowacji panują warunki sprzyjające rozwojowi szkodników (w 2008 roku były duże problemy z inwazją skośnika pomidorowego). Pomidory są zapylane przez trzmiele (fot. 11)

ODMIANOWE STANDARDY I RARYTASY

W uprawie znajdują się zarówno dobrze znane również na naszym rynku standardy, m.in. całogronowy pomidor Merlice F1 oraz Admiro F1 (fot. 12), a także pomidory dla bardziej wymagających konsumentów – intensywnie plonowała śliwkokształtna odmiana Prunus F1 (fot. 13). Jej owoce są zbierane „luzem”, za taki produkt na słowackim rynku można uzyskać wyższe ceny niż za „zwykłe” pomidory

– w ubiegłym roku średnia cena zbytu kilograma owoców Merlice F1 wynosiła 0,85 euro, a za pomidory odmiany Prunus F1 uzyskano średnio 1,25 euro. Najefektowniej jednak prezentowały się (i najlepiej smakowały) pomidory koktajlowe oraz typu San Marzano. W tej grupie uprawiane są m.in. odmiany Bellastar F1(fot. 14), Garincha F1 (fot. 15), McDreamy F1, Solarino RZ F1 i Sweetelle F1. Zbierane są w płaskie skrzynki plastikowe (fot.16). Sprzedawane są one w opakowaniach jednostkowych –od 175-gramowych do kilogramowych.

GŁÓWNIE NA RYNEK KRAJOWY

Kooperatywa obecnie prowadzi produkcję pomidorów na powierzchni ok. 20 ha, w tym 3,5 ha zajmują uprawy doświetlane w okresie zimowym (a wkrótce mają dołączyć do nich kolejne 2 hektary „z lampami”). Dzięki temu GreenCoop może oferować zimą nie tylko warzywa importowane (głównie z Holandii), ale także pewne ilości pomidorów własnej produkcji. Obecnie roczna produkcja pomidorów w kooperatywie wynosi ok. 10 tys. ton. Głównym miejscem ich zbytu jest rynek krajowy – tam kierowane jest 80% towaru, a z tego zdecydowana większość (95%) trafia do sieci supermarketów. Jest to, w ocenie prezesa kooperatywy, bezpieczniejsze rozwiązanie niż chwiejne rynki eksportowe (o niepewności zagranicznych kanałów zbytu najlepiej można przekonać się obecnie, gdy obowiązuje rosyjskie embargo). Korzystny dla tej grupy jest także fakt, że Słowacy są skłonni płacić więcej – o około 10% – za warzywa krajowej produkcji. Aby zaspokoić zapotrzebowanie krajowych odbiorców, asortyment warzyw ma być poszerzony o ogórki, prawdopodobnie także o sałatę. Prezes kooperatywy podkreślał, że GreenCoop jest obecnie jedynym na Słowacji producentem, który może spełnić wymagania stawiane przez supermarkety.

Dziekuje Petrowi Slavikowi z firmy Cultilene za umozliwienie wizyty w firmie GreenCoop oraz zebrania materiałów do artykułu.

podoslonami

Mladí hi-tech farmári kraľujú slovenským …


MLADÍ HI-TECH FARMÁRI KRAĽUJÚ SLOVENSKÝM PARADAJKÁM

Poľnohospodárstvo je skostnatené a bez inovácií. Mladí ľudia sa v ňom nemôžu výraznejšie presadiť, lebo ich medzi seba nepúšťajú družstvá so šéfmi často ešte z čias socializmu. Zoskupenie štyroch mladých pestovateľov paradajok GreenCoop tieto mýty búra na prach.

Kvarteto mladíkov z okolia Dunajskej Stredy rozbehlo podnikanie pred viac ako desiatimi rokmi. Každý z nich mal niečo vyše dvadsať rokov. Štartovali v malom s dovozom zeleniny a ovocia. Neskôr na Žitnom ostrove vybudovali skleníky na vlastné paradajky. Dnes majú nielen jednu z najväčších, ale aj ďaleko najefektívnejšiu agrárnu firmu na Slovensku.

Aj tie najväčšie tuzemské družstvá s vyše piatimi tisíckami hektárov polí vedia ročne vyprodukovať obilie a mäso najviac za štyri či päť miliónov eur. Mladí pestovatelia paradajok majú skleníky len na šestnástich hektároch pôdy, ale ročne z nich dodajú na trh plodiny za zhruba osem a pol milióna eur. Zoskupenie so svojím fliačkom pôdy dáva navyše prácu 350 ľuďom. Kvarteto mladých ľudí doviedla k úspechu odvaha, ústretovejší prístup k odberateľom i najmodernejšie pestovateľské metódy odpozerané v Holandsku – mekke svetového zeleninárstva.

e-trend

TÚŽBA PO VLASTNOM BIZNISE

Juraj Kukucs má v GreenCoope na starosti obchod. Gergely Szigeti bežnú operatívu či personálne veci. S právnymi záležitosťami zoskupenia pomáha aj jeho brat Bálint Szigeti. Oboch viedol k podnikaniu ich otec László Szigeti, majiteľ vydavateľstva Kalligram. Odborníkom na pestovanie paradajok v zoskupení je Roman Juhász. Veľkú záhradu i vlastný zelovoc mali už jeho rodičia. Nové prístupy k pestovaniu zeleniny si osvojil pri častých cestách do Holandska a iných krajín bodujúcich v zeleninárstve.

„Od začiatku sme vedeli, že ak chceme byť v pestovaní zeleniny naozaj dobrí, niekto z nás sa musí vyškoliť na špičkového záhradníka. Roman bol tou najlepšou voľbou,“ hovorí predseda družstva GreenCoop a jeho hlavný stratég Zsolt Bindics. V skupine plánuje nové investície a získava bankové úvery na jej rozvoj. Ako jediný z kvarteta spolumajiteľov má ekonomické vzdelanie. Bratislavskú Ekonomickú univerzitu navštevoval po víkendoch popri rozbiehaní biznisu. Do pätice nominovaných v súťaži EY Podnikateľ roka ho za vlaňajší rok dostal úspech celého GreenCoopu.

Z. Bindics po vojenčine uvažoval, že odíde do zahraničia. Napokon pristúpil na ponuku príbuzného a išiel na štyri roky pracovať do jeho dunajskostredskej tlačiarne. Ale potom medzi nimi prišlo k rozporom. „Príbuznému sa nepáčilo, že som zamestnancom tlačiarne kúpil kvalitnejšiu pracovnú obuv. Povedal mi, že to môžem robiť, až keď budem mať vlastnú firmu. To ma nakoplo k hľadaniu vlastného biznisu,“ spomína. Spojil sa s trojicou kamarátov z detstva a opýtal sa ich, či sa nedajú dokopy a neskúsia rozšíriť ich už vtedy fungujúci menší biznis s ovocím a zeleninou. Vznikla prvá firma mladíkov 4 fruit, cez ktorú chceli zo zahraničia dovážať na Slovensko čo najviac zeleniny a ovocia.

OD DEBNIČIEK DO KANCELÁRIE

V roku 2003 vstúpil Z. Bindics do biznisu kamarátov so štyrmi tisíckami eur zo spotrebného úveru. „Obchod sa dá, našťastie, robiť aj s málo peniazmi. Ale treba byť maximálne ústretový k odberateľom, aby nikdy nič nemeškalo a dorazilo vždy v dohodnutej kvalite,“ hovorí. Aby mladíci vyhoveli domácim odberateľom, spočiatku pracovali aj cez víkendy a každý z nich mal na striedačku voľnú jedinú nedeľu v mesiaci.

www.etrend.sk

Čerstvosť z domova – spoločnosť…


kaufland (1)

K: Na aké produktové portfólio sa špecializuje vaša firma?
GreenCoop družstvo je pestovateľským združením na Slovensku a ročne vyprodukuje 9 000 ton vysokokvalitných žitnoostrovských skleníkových paradajok. Špecializujeme sa na pestovanie rajčiakov a hlavným produktom našich skleníkov sú strapcové paradajky balené do 5-kilogramových škatúľ. Okrem toho sa zameriavame aj na pestovanie špeciálnych cherry paradajok, ktoré sú známe výraznými chuťovými vlastnosťami, najmä vysokou sladkosťou. Sortírované sú do 250 až 750 gramových spotrebiteľských balení ako vhodný doplnok k zdravším raňajkám všetkých rodín.

K: Aké špecifiká by ste mohli uviesť v otázke spoločenskej zodpovednosti vašej firmy k ekologickému aspektu?
Naše združenie pestuje plodiny v moderných skleníkoch s celkovou rozlohou 16 ha. Všetky sú vykurované geotermálnymi vrtmi, čím sa eliminuje spaľovanie fosílnych palív a vypúšťanie CO2 do ovzdušia. Na piatich prevádzkach máme spolu 6 geotermálnych vrtov! Naše skleníky sú vybavené aj najnovšími techno-lógiami znižujúcimi energetickú náročnosť, ako aj náročnosť na vstupné suroviny i pitnú vodu našich prevádzok. Takýmito technológiami sú napríklad energetická clona, kvapková závlaha, recyklácia výživy rastlín, systém biologickej ochrany (nepoužívame postreky) a podobne. Čo sa týka spoločenskej zodpovednosti, okrem ekologického aspektu sme hrdí aj na to, že zamestnávame až 300 ľudí z okolia našich skleníkov.

K: Čím sa vaša firma odlišuje od ostatných, najmä čo sa týka moderných postupov pri pestovaní, spracovávaní, či skladovaní plodín?
Ako som už uviedol, naše skleníky sú vybavené najmodernejšími dostupnými technológiami na svete! Šetrné sú nielen k životnému prostrediu, ale aj k našim zamestnancom. Čo sa týka spracovávania, dbáme na to, aby sme paradajky oberali úplne dozreté na slnku. Oproti dovezeným plodom zo zahraničia, ktoré dozrievajú v skladoch, je to jedinečná výhoda v chuti a kvalite našich produktov. Ich výrobu a odbyt zosúlaďujeme tak, aby boli do 12 hodín už na pultoch obchodov, a aby zákazník mal doma na stole paradajky „priamo zo záhrady“. V prípade nutnosti skladovania máme centrálny sklad vybavený modernými chladiacimi, baliacimi a dopravnými zariadeniami, s riadením vlhkosti a ozonizáciou vzduchu.

Pre Kaufland dodáva:
4 150 ton paradajok, ktoré pestuje na ploche 13,54 ha

www.kaufland.sk

V obchodoch budú slovenské paradajky…


V OBCHODOCH BUDÚ SLOVENSKÉ PARADAJKY PO CELÝ ROK

Kúpiť v obchodných reťazcoch takmer počas celého roka paradajky zo Slovenska už nebude problém. 

Spoločnosť Prima Fruit totiž v obci Horná Potôň pri Dunajskej Strede postavila na ploche šesť hektárov najvDSC_0149(1)äčší skleník svojho druhu. Na jeho vykurovanie bude využitá geotermálna energia, pričom ročne v ňom plánuje firma dopestovať až 3 250 ton paradajok.

Celkové náklady na výstavbu skleníka dosiahli 8,14 mil. eur, z čoho 70 % financovala Slovenská sporiteľňa. Investícia prinesie do regiónu 50 nových pracovných miest.

“Zakladatelia firmy Prima Fruit už mali niekoľkoročné skúsenosti s pestovaním rajčín aj s výstavbou skleníkov. Ich biznis model sme už dobre poznali a taktiež nás presvedčilo, že klient dokáže produkciu umiestniť do slovenských reťazcov,“ vysvetlil riaditeľ regionálneho firemného centra Slovenskej sporiteľne v Trnave Stanislav Plevák.

S výsadbou paradajok začala spoločnosť Prima Fruit v týchto dňoch, prvé plody sa dostanú do obchodov už v apríli. Skleník bude produkovať čerstvé rajčiny nepretržite desať mesiacov v roku, vďaka čomu získa prácu minimálne 50 ľudí. V letných mesiacoch sa počíta s ďalšími desiatkami brigádnikov.

Spoločnosť Prima Fruit týmto projektom reaguje na požiadavku slovenských spotrebiteľov, ktorí majú záujem o domácu zeleninu. Paradajky nebudú postrekované pesticídmi, na ich ochranu pred škodcami sa používa tzv. biologická ochrana, čo prispieva aj k ochrane životného prostredia. 

Jedna rastlina dosahuje výšku 6 až 12 metrov a za jeden rok poskytne až 25 kilogramov paradajok. Celkovo bude na ploche šesť hektárov 130 tisíc sadeníc, vďaka čomu sa ročne vypestuje viac ako 3 tis. ton paradajok.

www.webnoviny.sk

Paradajkovému megaskleníku pribudne…


PARADAJKOVÉMU MEGASKLENÍKU PRIBUDNE MENŠÍ BRAT

Juhoslovenskí zeleninári z firmy Prima Fruit už pred vyše dvoma rokmi postavili v Hornej Potôni neďaleko Dunajskej Stredy najväčší tuzemský skleník s celkovou rozlohou až šesť hektárov. Paradajky z neho idú firme na odbyt, a tak sa chystá svoju tamojšiu pestovateľskú plochu ďalej rozširovať. V susedstve prvého skleníka chce Prima Fruit postaviť aj ďalší skleník s celkovou rozlohou tri hektáre. Aj ten bude opäť určený iba na pestovanie paradajok.

paradajky__sklennik__zelenina

Z investičného projektu, ktorý firma už predložila aj slovenským úradom na ochranu životného prostredia, vyplýva, že nový skleník ju bude aj s obslužnými stavbami stáť celkovo vyše pol milióna eur a celkovo v ňom nájde prácu 20 nových pracovníkov. Pridajú sa k pol stovke zamestnancov, ktorí pracujú v prvom väčšom skleníku.

Aj nový skleník bude napojený na geotermálny vrt, ktorý zásobuje teplom už aj prvý väčší. Práve geotermálna energia dáva skleníkom Prima Fruit významnú konkurenčnú výhodu. Firma sa snaží svoje paradajky ešte na trhu navyše zviditeľniť aj tým, že na ich ochranu pred škodcami nepoužíva chemické postreky, ale využíva biologickú ochranu.

Viacerí majitelia Prima Fruitu, ktorí pochádzajú z dunajskostredského regiónu, vlastnia aj ďalšie zeleninársko-ovocinárske spoločnosti 4 Fruit či Fruitland. Patria k najväčším dodávateľom ovocia a zeleniny v krajine. Významní sú hlavne v biznise s paradajkami.

Majitelia tejto zeleninársko-ovocinárskej skupiny do tohto biznisu vstúpili takmer pred dvoma dekádami. Najskôr len ako obchodníci, ktorí plodiny od farmárov posúvali k sieťam predajcov. S pestovaním vlastných paradajok začali na juhu Slovenska pred pol tuctom rokov. Najskôr iba v menších skleníkoch. Megaskleník v Hornej Potôni majú dva roky. Zeleninu a ovocie táto skupina nedodáva len do slovenských obchodných reťazcov. Ale aj do maďarských a českých.

Mimo toho táto skupina na Slovensku vytvorila s inými tuzemskými pestovateľmi aj širšie odbytové družstvo GreenCoop, aby tak združili väčší objem domácej slovenskej produkcie.

www.etrend.sk

Podnikateľ roka 2014 – Zsolt Bindics


Zsolt Bindics z odbytového združenia GreenCoop v Zlatnej na Ostrove začal podnikať už počas štúdia podnikového manažmentu, Za desať rokov sa mu podarilo so spoločníkmi vybudovať najväčšie skleníkové hospodárstvo na Slovensku.

Zsolt_Bindics

Po čase obchodovania s ovocím a zeleninou si totiž uvedomili, že reťazce čoskoro budú hľadať čerstvú domácu produkciu a kvalitných slovenských výrobcov. Svoje plány nakreslili naozaj vo veľkom, ako producenti sa spojili do družstva, pritiahli investorov.

Na šiestich geotermálnych vrtoch potom vybudovali 16 hektárov skleníkov, ktoré vďaka využívaniu špičkových technológií produkujú 8-tísic ton paradajok ročne.

V tomto roku budujú ďalších päť hektárov skleníkov. Zs. Bindics je veľmi netypický družstevník. Je nielen hlavným motorom tohto združenia, má aj ďalšie podnikateľské aktivity v priemyselnom parku Štúrovo, prednáša aj na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre a publikuje ekonomické eseje.

www.etrend.sk

Greencoop zahájila pestovanie paradajok…


GREENCOOP ZAHÁJILA PESTOVANIE PARADAJOK V NAJVÄČŠOM V NAJVÄČŠOM SKLENÍKU V SR

Rozloha 6 hektárov, ročná produkcia 3,25 milióna kg paradajok, asi 50 nových pracovných miest.

To je v skratke charakteristika nového skleníka na pestovanie paradajok, ktorý bol postavený spoločnosťou Prima Fruit v Hornej Potôni, pri Dunajskej Strede. Unikátny je nielen najmodernejšou holandskou a izraelskou technológiou, ale aj využitím obnoviteľných zdrojov. Na vykurovanie bude využívať geotermálny vrt, ktorý ušetrí nemalé náklady na prevádzku. Pri vykurovaní plynom by sa totiž ročné náklady vyšplhali na cca 200 tisíc EUR.

Ako povedal na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 9. februára 2012, predseda predstavenstva spoločnosti Prima Fruit, Zsolt Bindics (na snímke): „ Tento skleník stavia predovšetkým slovenský spotrebiteľ.“ 

Autori projektu majú už niekoľkoročné skúsenosti s obchodovaním so zeleninou aj so stavbou skleníkov. Kým v začiatkoch podnikania nebol o slovenskú zeleninu záujem, v poslednej dobe zaznamenávajú opačný trend. Zatiaľ je podiel domácich paradajok na celkovom objeme predaja 20%, po spustení prevádzky predpokladajú zvýšenie tohto pomeru z domácej produkcie na 30%.

S výsadbou prvých paradajok začínajú v týchto dňoch, prvý zber bude zhruba o dva mesiace. Skleník bude produkovať paradajky nepretržite 10 mesiacov v roku. Plánovaný je výnos 55 až 60 kg z 1 m2, predpokladaná návratnosť investície je asi 7 rokov. Technologické novinky v tomto skleníku zahŕňajú napríklad inštalovanie závesných žľabov na pestovanie, skleník je kvôli dostatočnému vetraniu vyšší v porovnaní s inými. V tejto prevádzke plánujú aj spustiť informačný systém, ktorý zlepší organizáciu práce.
Investíciu spolufinancovala Slovenská sporiteľňa sumou 5,7 milióna Eur, čo tvorí 70 % celkových nákladov.

Eva Nováková, Naše pole
Kompletnú informáciu o novom projekte spoločnosti Prima Fruit si môžete prečítať v mesačníku Naše pole 04/2012.

agrobiznis

Zeleninári z GreenCoop pridajú ďalší megaskleník


ZELENINÁRI Z GREENCOOP PRIDAJÚ ĎALŠÍ MEGASKLENÍK

Juhoslovenským zeleninárom zo skupiny GreenCoop, ktorí patria k najväčším pestovateľom paradajok v krajine, jedno veľké skleníkové centrum v Hornej Potôni neďaleko Dunajskej Stredy nestačí. I keď už aj tam geotermálnou energiou vykurujú jeden šesťhektárový megasklenník s paradajkami a k nemu ešte pristavujú aj druhý trojhektárový skleník.

a0002

Ďalší veľký skleník na zeleninu na celkovej rozlohe vyše štyri a pol hektára chce skupina najnovšie postaviť aj v takmer 50 kilometrov vzdialenej obci Zemianska Olča neďaleko Veľkého Medera. No tam si už nebude môcť pomôcť energiou z horúcich podzemných prameňov a tak pri tomto skleníku zeleninári postavia plynovú kotolňu.

Nový skleník pri Zemianskej Olči bude stáť celkovo tri milióny eur a dá prácu pol stovke ľudí. Skupina tento projekt zrealizuje cez svoju firmu Tomagro, ktorá už na ňu má pridelené aj výpomoci z európskych fondov.

Mimo Tomagra do skupiny patria aj firmy 4 Fruit, Fruitland či Fresh Trend.

Majitelia zeleninársko-ovocinárskej skupiny GreenCoop do tohto biznisu vstúpili takmer pred dvoma dekádami. Najskôr len ako obchodníci, ktorí plodiny od farmárov posúvali k sieťam predajcov.

S pestovaním vlastných paradajok začali na juhu Slovenska pred pol tuctom rokov. Najskôr iba v menších skleníkoch. Megaskleník v Hornej Potôni majú dva roky. Zeleninu a ovocie táto skupina nedodáva len do slovenských obchodných reťazcov. Ale aj do maďarských a českých.

www.etrend.sk

Z prvej úrody bude pol milióna kusov paradajok!


To je kolos! Najväčší skleník na Slovensku na produkciu rajčín má až 6 hektárov a je vysoký 6 metrov.

Včera v ňom slávnostne zasadili prvú plantu. Ročne tu vypestujú až 3,5 milióna kilogramov paradajok! Projekt financovala Slovenská sporiteľňa sumou 5,7 milióna € a pokryla tak 70 % celkových nákladov

152a79ebb7c58a11bde04072702d386d

Špeciálny skleník pojme až 130-tisíc sadeníc! Prvé plody budú môcť pracovníci zbierať už o dva mesiace. „Ich zber bude prebiehať nepretržite 10 mesiacov v roku,“ hovorí Zsolt Bindics, šéf projektu spoločnosti Prima fruit. Jedna planta vyrastie až do výšky 6 – 12 metrov a ročne vyprodukuje 25 kg paradajok, čo je 200 plodov. O dva mesiace, keď nastane prvá oberačka, bude v skleníku až pol milióna kusov! Milovníkov kečupu isto poteší fakt, že v skleníku zatiaľ plánujú pestovať len paradajky. Za rok ich bude až 3,5 milióna kg a spravili by ste z nich 875-tisíc litrov kečupu!

„Projekt je reakciou na požiadavku slovenských spotrebiteľov na domácu zeleninu,“ vysvetľuje Zsolt Bindics. Podľa jeho slov budú paradajky stavať najmä na čerstvosť. „Len 20 % paradajok na našom trhu je z domácej produkcie, zvyšok sa dováža – teda plody sa oberajú zelené – najmä z Holandska. Odtiaľ máme aj planty,“ dodáva Bindics. Na vykurovanie skleníka, ktorý je podľa neho najväčším na pestovanie paradajok na Slovensku, slúži geotermálna energia. Teplota v ňom je 18 °C. Zatiaľ v ňom budú pestovať len jeden druh rajčiakov, ponuku zvýšia v závislosti od dopytu. Ich výhodou bude, že nebudú postrekované pesticídmi, ale použijú „biologickú ochranu“. Aj vďaka skleníku pribudlo v Hornej Potôni pri Dunajskej Strede 50 pracovných miest.

http://www.cas.sk/uroda

V prospech spoločnosti a prírody!


V PROSPECH SPOLOČNOSTI A PRÍRODY!

KL_Spolocenska zodpovednost_GreenCoop_3006.indd

Neoddeliteľnou súčasťou našej obchodnej stratégie je aj ochrana životného prostredia. Preto členovia našej výrobnej organizácie pestujú výlučne v moderných skleníkoch ,ktoré sú v maximálnej miere šetrné k životnému prostrediu. Všetky naše skleníky sú vykurované geotermálnymi vrtmi čím sa eliminuje spaľovanie fosilných palív a vypúštanie CO2 do ovzdušia. Na piatich prevádzkach máme spolu 6 geotermálnych vrtov! Naše skleníky sú vybavené aj najnovšími technológiami znižujúcimi energetickú náročnosť a náročnosť na vstupné suroviny a pitnú vodu našich prevádzok. Takými technológiami sú napr. energetická clona, kvapková závlaha, recyklácia výživy rastlín, systém biologickej ochrany (nepoužívame postreky!)a podobne.  Čo sa týka spoločenskej zodpovednosti, okrem ekologického aspektu, sme hrdí aj na to, že zamestnávame až 300 ľudí z okolia našich skleníkov a tým máme možnosť prispieť aj rozvoju našich regiónov.